Aj Levoča má svoje pikantné príbehy!
O láske a zrade, o bohatstve a sláve. Tento príbeh však pošteklí práve chuťové poháriky. Bolo obdobie na prelome 18. a 19. storočia a Spiš bol multikultúrny región, ktorý k sebe privádzal rôzne národy. V Levoči, obchodnom kráľovskom meste, sa usídlili mnohí Sasi, ktorí na pozvanie kráľa rozvíjali miestne hospodárstvo. Život bol plný novátorských myšlienok, inovácií a riešení. Levočská paprika bola jedným z nich.
Podobne ako iné časti Európy, aj Spiš v tomto období sužovali epidémie a cestu z nich videli Sasi v konzumácii čerstvej zeleniny. Ibaže na Spiši sa darilo jedine zemiakom a kapuste, čo veľkú nádej nedávalo. Preto ľudia stáli pred výzvou prispôsobiť odrody novej zeleniny hornatým a premenlivým podmienkam. Vďaka úspechom na poli farmácie a viere, že čo je pálivé, je zdravé, vyšľachtili papriku s mierne pikantnou chuťou. Aby si ju Spišiaci zamilovali ako svoje klobásky, mala navyše jemne zaúdený ráz.
Vývoj ukončili pravdepodobne v roku 1820, kedy bola Levočská paprika pod názvom Leutschauer Schotenpfeffer registrovaná vo Viedni ako úžitková plodina. Podľa všetkého sa v 19. storočí stala bežnou súčasťou miestnej kuchyne. Konzumovala sa čerstvá a zároveň sa sušila na korenie. Niť príbehu Levočskej papriky na Spiši sa pretrhla až počas druhej svetovej vojny, keď boli mnohí spišskí Sasi nútení opustiť svoje domovy. Paprika sa vtedy ako súčasť rodinnej zbierky semien dostala do exilu v maďarskom Mátrafűred, odkiaľ sa v 80. rokoch rozšírila do celého sveta.
To, či splnila svoj pôvodný účel, presne nevieme. S istotou však môžeme povedať, že dnes je odrodou čili s výbornou odolnosťou, špecifickou chuťou a vysokou úrodnosťou, ktorá je vyhľadávaná najmä pestovateľmi v USA, Nemecku a Austrálii.
V Levoči sa však na ňu takmer zabudlo.